2. Kreslenie svetlom

2. Kreslenie svetlom – Rybné námestie

Rybné námestie                                        

 

V roku 1712 korunovali v Prešporku za kráľa Karola, posledného mužského potomka dynastie Habsburgovcov. V tom istom roku vypukla v meste cholera, ktorá si vyžiadala stovky obetí. Na ich pamiatku tu postavili v roku 1714 kamenný morový stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice.

Južnú časť miesta, ktoré dnes poznáme ako Rybné námesite tvorila zátoka, ktorú postupne zasypali a po roku 1750 tam postavili prvé meštianske domy. Novostavby, ktoré oddelili vznikajúce námestie od toku Dunaja nazvali „Nové sídlisko” a vznikajúce námestie „Vydrické námestie.” Názov „Rybné námestie“ sa ustálil až od 80. rokov 18. storočia.

 

 

POVESŤ

Juraj a drak

V dávnych časoch sa v blízkosti Bratislavského hradu usídlil krvilačný trojhlavý drak. Každý rok na jar, keď sa po zimnom spánku prebudil, vyplienil celý kraj. Nebolo žiadneho odvážneho rytiera, ktorý by si s drakom poradil, pretože všetci udatní junáci zahynuli v bojoch.

Aby drak prestal plieniť ľudské obydlia, obyvatelia mu každú jar obetovali jednu mladú dievčinu. Tak to pokračovalo už niekoľko rokov. Stalo sa, že v jednom roku žreb padol aj na kniežaciu dcéru Dúbravku. Keď ju obyvatelia s plačom vyprevádzali, ich krajom práve prechádzal rytier Juraj, ktorý sa vracal na svoj hrad. Nevedel, prečo celý kraj narieka, a tak mu ľudia vyrozprávali o drakovi a o mladých devách, ktoré každoročne obetovať musia. Rytier nechcel ani počuť, že by mali krásnu Dúbravku drakovi odniesť. Rozhodol sa s ním bojovať. Vybral sa do skál za drakom, aby si s ním sily zmeral. Rytier Juraj bojoval udatne a jednu po druhej drakovi hlavy postínal.

Bolo že to radosti, keď udatný rytier svojou obratnosťou a silou draka porazil. Kráľ mu dal svoju dcéru za ženu a na mieste boja postavil mesto. Na Jurajovu počesť ho nazval Jur a do erbu mesta vyryli obraz rytiera-drakobijcu.

 

Zdroj: legendy a povesti slovenskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej