3. Prešporský duch – hradby

Hradby

V 14. storočí Ondrej III. svojim privilégiom udelil bratislavčanom isté slobody, ktorými boli oslobodení od odvádzania viacerých poplatkov a daní. Po udelení mestských privilégií panovník nariadil mesto obohnať hradbami. Na základe toho bol vystavaný obranný systém s troma bránami a to Laurinskou, Vydrickou a Michalskou. Múry opevnenia boli z kameňa, hrubé od 130 do 160 cm.

Svoju konečnú podobu získali až v prvej polovici 16. storočia, keď bolo potrebné posilniť opevnenie predovšetkým v obave pred tureckými nájazdmi. Postupom času začali hradby strácať na význame a na príkaz cisárovnej Márie Terézie v r. 1775 bola ich veľká časť zbúraná alebo zastavaná, priekopy boli z hygienických dôvodov zasypané a mesto zjednotené s predmestiami. Zo starých hradieb sa dodnes zachovali len fragmenty  múrov a bášt od dómu sv. Martina po celej dĺžke Židovskej ulice s úsekom okolo Michalskej brány po Prašnú baštu.

 

LEGENDA

Prešporský duch

 

Devätnásťročná Regina pochádzala z Hallstattu. Do Prešporka prišla za svojou tetou, ktorej manžel bol domovníkom v Pálffyho paláci pod hradom. Už  v rodičovskom dome sa jej prvý krát zjavil duch, ktorý sa jej predstavil ako Ján Clement, niekdajší richtár prešporského Podhradia, nazývaný Zwespenbauer. Zjavenie jej nedalo pokoja. Hrôzostrašné sny prenasledujú Reginu aj v Pálffyho paláci, kde býva u tety.

Nebohý Clement žiada vyhotoviť pre hlavný mestský chrám súsošie Piety za 200 zlatých z jeho pozostalosti a splniť tak sľub, ktorý pred smrťou nestihol zrealizovať.  Kvôli tejto sume kedysi Clement spáchal vraždu a aj keď svoj čin oľutoval, nemôže nájsť pokoj. Trpí neznesiteľnými mukami v očistci. Duch na Reginu nalieha čím ďalej tým viac, začína používať psychický aj fyzické násilie.

Zwespenbauer sa Regine zjavuje skoro rok (1641-1642). Regina žiada dôkaz, že je dobrým duchom. Vtedy Ján Clement vypaľuje ohnivý kríž spolu so siluetou svojej pravej ruky do drevenej truhlice a plátna, ktoré je na nej položené. Neskôr vypáli svoju dlaň aj na ďalšie dosky a plátna, pričom zanechá ďalšie znamenia. ( Ruku možno vidieť v Katedrále sv.Martina dodnes). Po zhotovení súsošia Piety a splnení niekoľkých ďalších požiadaviek sa navždy stratí…

V Katedrále sv.Martina je postavený oltár s Pietou vyhotovenou na žiadosť mŕtveho richtára Clementa. Zbožní Prešporčania ju začnú uctievať a vo vtedajšom slobodnom kráľovskom meste vzniká kult „zázračného“ súsošia Bolestnej Panny Márie, ktorý prežíva 300 rokov a jeho členovia sa stretávajú aj dnes. Milostivý oltár sa stáva miestom tajomného vyslobodzovania duší z očistca, mnohých zázrakov a nevysvetliteľných udalostí. Príbeh Zwespenbauera preslávil Prešporok v celej Európe. Do Prešporka prichádzajú zástupy ľudí, ktorí hľadajú pomoc, odpustenie či vyliečenie. Prešporok sa stáva pútnickým miestom.

 

Zdroj: O tom, ako sa príbeh skončil a čo bola skutočnosť a čo legenda sa dozviete v knihe Patrika Baxu Prešporský duch, ktorá vyšla tento rok v nakladateľstve Marenčin PT s prispením hlavného mesta Bratislavy.